Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“.

V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života

„Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (…) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko. 

Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú sa či doslova tryskajú viaceré výrezy reality. Raz do širokouhlého obrazu poľnohospodárskej krajiny dokonca vstúpia aj malé výseky z iných prostredí – napríklad záber hmýriacich sa ošípaných, ktorý naznačí súvislosť medzi zavlažovaním, poľnohospodárskou a živočíšnou výrobou, či záber technika obsluhujúceho zavlažovací systém.

Formálnu dômyselnosť obrazu, ktorý charakterizuje čisté, až modernistické videnie Milana Černáka a zmysel pre kompozíciu i akciu kameramana Vladimíra Holloša, ochotného postaviť sa pre efektný záber hoci aj pod lietadlo, z ktorého prší močovka, podporuje aj hudba Ladislava Gerhardta. Jeho skladba je rovnako dlhá ako film a významne určuje jeho vyznenie. 

Úvodný, nežný a ľúbezný hudobný motív s flautami a harfou sa v obraze najskôr spája s dielom prírody – s kvapkami dažďa, vodnými plochami a tokmi. Vzápätí naberie na symfonickej sile, keď sa v obraze zjavia ľudské vodné diela a mohutné prúdy vody z priehrady. 

V nasledujúcej „jarnej“ časti filmu, zachytávajúcej osievanie polí a kvitnutie ovocných sadov, sa hudba drží v pokojných, takmer clivých polohách. No len čo zaznie živý, džezovo spracovaný motív, objaví sa aj ústredná téma – čo téma, ústredný hrdina filmu: zavlažovanie! Za radostného zvuku trubky, energických bicích či gitár predvádzajú v obraze svoje umenie rôzne zavlažovacie prístroje: od jednoduchých postrekovačov, cez tie úderové, ktoré rytmicky trieštia vodný prúd a krútia sa okolo vlastnej osi, až po fantastické stroje so štíhlou kovovou konštrukciou a čerpadlami, pripomínajúce vysoké, zreťazené bicykle. V ukáznenej, ale i bláznivej choreografii vodotrysky a chrliče ukazujú, ako dokážu zavlažiť pasienky, zemiaky či vinič. 

Potom džezový motív vystrieda iný, rozprávkovejší: úderové postrekovače akoby zrazu poliam kývali, zdravili ich a, čuduj sa, svete, zavlažené rastliny im spod oblúka dúhy mávajú späť. Špicatými listami kýva kukurica, aj jablone kývajú konármi. A lány zrelého obilia čakajú na kombajn, a repa čaká, kým ju vytiahnu zo zeme, broskyne a strapce hrozna zase, kým padnú do ženských rúk. Novodobé poľnohospodárske draky chrlia do vlečiek traktorov zrno, debničky sú plné jabĺk a titulok oznamuje, o koľko percent sa vďaka závlahe zvýši úroda. Je v tom humor, aj radosť z tvorby. Je v tom irónia?

Apoteózu zavlažovania totiž v závere filmu zvláštne stlmí návrat pokojného, clivého hudobného motívu spolu so záberom na umelú vodnú nádrž a napokon dlhá jazda kanálom s vybetónovaným korytom, odkiaľ síce kamera vidí pšeničné pole, no aj pár chatrných stromkov, a hlavne krajinu, ktorá pod zásahmi človeka nepripomína divočinu, ale pustatinu.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.