Jeden z najznámejších svetových scenáristov Jean-Claude Carrière zomrel 8. 2. v Paríži vo veku 89 rokov. V roku 2011 sa stal laureátom Zlatej kamery na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach. Carrière sa vyhlasoval za milovníka všetkého iracionálneho, najmä v ľudskom správaní. Zrejme aj preto si tak rozumel so surrealistickým režisérom Luisom Buñuelom. Od spolupráce na scenári k filmu Denník komornej (1964) tvorili spolu tandem pri takmer všetkých scenároch režisérovho neskoršieho obdobia. S filmom Skrytý pôvab buržoázie (1972), ktorý ocenili Oscarom pre najlepší cudzojazyčný film, získali cenu BAFTA za najlepší scenár. Na Oscara za scenár nominovali aj Ten tajomný objekt túžby (1977). Nominácia sa Carrièrovi ušla aj za adaptáciu knihy Milana Kunderu Neznesiteľná ľahkosť bytia (1988) v réžii Philipa Kaufmana, za ktorú získal cenu BAFTA. Spolupracoval aj na scenári k oscarovému Plechovému bubienku (1979) Volkera Schlöndorffa. Samotný Carrière získal dva Oscary – za réžiu krátkeho filmu Šťastné narodeniny (1962) a za celoživotné dielo v roku 2015. O rok neskôr si ho čestnou cenou uctili aj na Európskych filmových cenách. Získal aj Césara za scenár k filmu Návrat Martina Guerra (r. Daniel Vigne, 1982). Na filmoch Taking Off (1971), Valmont (1989) a Goyove prízraky (2006) spolupracoval s Milošom Formanom a podpísaný je aj pod snímkami Andrzeja Wajdu Danton (1982) a Besi (1988). V posledných rokoch pracoval s francúzskym režisérom Philippom Garrelom a s jeho synom Louisom napísal scenár k filmu Verní neverní (2018), ktorý ocenili v San Sebastiáne. Carrière písal aj pre divadlo a známe sú i jeho esejistické texty.
jj
