Kino doma je späť, ponúkne aj Príbehy umenia

Projekt Kino doma, ktorý bratislavské Kino Lumière rozbehlo počas prvej vlny pandémie, je späť. Ide o virtuálnu kinosálu, ktorá ponúka projekcie v presne určenom čase ako takzvaný live stream. Sledované filmy tak nemožno pretočiť späť, zastaviť ani odložiť si ich druhú polovicu na inokedy. K forme online projekcií sa Kino Lumière vrátilo po tom, ako druhá vlna koronavírusu zatvorila kamenné kiná až do odvolania. „Pandémia ochorenia COVID-19 prichádza v druhej vlne ešte intenzívnejšie ako v marci. Medzi opatreniami, ktoré by ju mali pomôcť zastaviť, je aj obmedzenie prevádzky kín. Napriek tomu, že dlhodobo tvrdíme, že najlepším miestom na plnohodnotné sledovanie filmov je kinosála s veľkým plátnom a výnimočným zvukom a obrazom, rozhodli sme sa oživiť projekt Kino doma,“ povedala manažérka projektu a Kina Lumière Zita Hosszúová. V novembri ponúkne virtuálny projekt Slovenského filmového ústavu napríklad divácky hit vlaňajšieho festivalu v Benátkach Kým sa skončí leto austrálskej režisérky Shannon Murphy, dokument o nástrahách internetu V sieti režisérov Víta Klusáka a Barbory Chalupovej, kostýmovú lesbickú romancu Portrét ženy v plameňoch (r. Céline Sciamma), ktorá vlani v Cannes získala cenu za scenár aj Queer Palm, či portrét míma Milana Sládka v réžii Martina Šulíka.

Milovníkov umenia, ale aj divákov, ktorých zaujímajú osudy umelcov, poteší každú nedeľu o 18. h cyklus Príbehy umenia. V nedeľu 8. novembra ho otvorí projekcia dokumentu Tajomní impresionisti(2020), ktorý poodhaľuje tajomstvá umelcov ako Manet, Monet, Cézanne, Sisley či Signac. Neskôr cyklus filmom  Vizionár Modigliani (2020) pripomenie storočnicu Amedea Modiglianiho. Dokumentom o mexickej maliarke Fride Kahlo bude divákov sprevádzať herečka a režisérka Asia Argento; snímka Frida – viva la vida (2019) vychádza aj z listov, denníkov a zápiskov umelkyne. A úplne iný zážitok ponúkne portrét provokatívneho režiséra béčkových filmov, textára hudobných hitov a scenáristu Piero Vivarelli: Život je béčkový film (2017). Kino doma ho uvedie ako súčasť Stredoeurópskeho festivalu talianskeho filmu MittelCinemaFest, ktorý sa od 16. do 22. novembra koná práve na tejto online platforme. Počas prvej vlny pandémie uviedlo Kino doma od 18. apríla do 30. júna celkovo 46 predstavení. Na jedno sa v priemere predalo 92 vstupeniek. Okrem Kina Lumière, ktoré projekt iniciovalo, sa doň zapojili aj ďalšie zatvorené kinosály a môžu to spraviť aj teraz. 

red

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.