Maďarskí filmoví a divadelní študenti bránia autonómiu univerzity

Študenti Univerzity divadelných a filmových umení v Budapešti (SZFE) vedú už niekoľko týždňov intenzívny protest, ktorý je jedným z najväčších prejavov nesúhlasu s konaním vládnej strany Fidesz. Kauza SZFE sa začala ešte v lete tohto roka, keď vláda Viktora Orbána zmenila zákon o vysokých školách a viaceré inštitúcie zverila do rúk tzv. nadácií. Tie majú zverené inštitúcie kontrolovať a prostredníctvom dozorných rád vymenovaných vládou aj riadiť. Týmto krokom boli demokraticky zvolené senáty pripravené prakticky o všetky relevantné právomoci. Na čelo SZFE sa dostali sympatizanti vládnej strany, zväčša z úplne iného prostredia, než je umenie a kultúra. To vyvolalo vlnu odporu medzi študentmi aj pedagógmi, ktorí buď dali hneď výpoveď, ako napríklad režisérka Ildikó Enyedi, alebo vstúpili do štrajku. Poslucháči umeleckej školy s viac ako 150-ročnou históriou sa v škole v septembri zabarikádovali a rozhodli sa ju nevydať do rúk novej dozornej rady. Na jej čele je Attila Vidnyánszky, riaditeľ Maďarského národného divadla a spriaznenec maďarského premiéra, podľa ktorého by sa škola mala viac otvoriť kresťansko-národným ideám. V priebehu niekoľkých mesiacov zorganizovali študenti viacero demonštrácii a podujatí. Naposledy to urobili 23. októbra na výročie maďarskej revolúcie z roku 1956, keď ich v uliciach Budapešti podporila aj verejnosť a protestovalo tam asi 10-tisíc ľudí. Študentskú iniciatívu na obranu autonómie svojej alma mater pred politickými vplyvmi podporili aj viaceré známe osobnosti z domácej umeleckej scény a významné inštitúcie; list vyjadrujúci podporu im adresovali aj slovenskí umelci maďarskej národnosti. Formou listu ich podporili aj svetoví umelci, ako herečky Cate Blanchett, Helen Mirren, režiséri Peter Brook, Paweł Pawlikowski, Stephen Frears, Stephen Daldry a mnohí ďalší.

(Po uzávierke čísla došlo v rámci protiepidemických opatrení v Maďarsku k uzavretiu vysokých škôl.  poz. red.)

zs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

70. MFF Oberhausen

Od jeho vzniku v roku 1954 charakterizuje festival v Oberhausene nielen prvotné edukatívne (cesta k vzdelaniu) a politické – povedané s Brankom „aktívne koexistenčné“ – ľavicové nastavenie (cesta k susedom), ale aj ďalšie postoje, manifestácie či konfrontácie, ktoré mu pravidelne prinášajú nové označenia a výčitky. Najprv „červený“ festival sa na začiatku 60. rokov stal tribúnou mladých proti prežitému kinu otcov. Čelil útokom katolíckej cirkvi, zmenil sa na miesto odporu voči prejavom mocenského obmedzovania slobody tvorby. A postpandemická súčasnosť ho stavia opäť pred nové hrozby. Nejde len o ďalšiu nálepku, keď sa pre svoj prejav solidarity Izraelu po útoku Hamásu zo 7. októbra 2023 stal festivalom „sionistickým“ a časť tvorcov i distribútorov sa preto odhlásila z programu. Podľa riaditeľa festivalu Larsa Henrika Gassa ide o signál ďalekosiahlejšej krízy kultúrnych podujatí. Formát nielen tohto západonemeckého festivalu, ktorý sa zrodil zo skúsenosti svetových vojen a fašizmu, čelí opäť tlaku. Ako sám v pripomenul, mosty ani cesty k susedom už nemajú prednosť. Vníma odklon od podujatí ako platforiem otvoreného myslenia, dialógu a sebareflexie, kde sa diskutovalo predovšetkým o rôznosti umenia, autorstva, estetických názorov. Smerujeme k akciám určeným len pre „svojich“ (cancel culture), kde si potvrdíme pohľad na svet, resp. na „mclarenovských“ susedov. Aj pre tieto otázky sa jedným z najnavštevovanejších a názorovo najostrejších podujatí festivalu stali konferencia a séria diskusií pod názvom...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.