Marie Poledňáková ( 7. 9. 1941 – 8. 11. 2022)

Česká režisérka, scenáristka a dramaturgička Marie Poledňáková zomrela vo veku 81 rokov. Začínala v televízii ako asistentka scény a réžie a neskôr ako pomocná režisérka. Svoju režijnú dráhu začínala televíznymi inscenáciami. Prelomovým sa v jej kariére stal scenár Jak vytrhnout velrybě stoličku (1977), pri ktorom dostala ponuku, aby sama zrežírovala príslušný televízny film. Osudy mladej slobodnej matky – baletky a jej malého syna sa dočkali aj pokračovania Jak dostat tatínka do polepšovny (1978). Najúspešnejším Poledňákovej filmom je rodinná komédia S tebou mě baví svět (1982), kultový československý film a stálica televíznych obrazoviek vo vianočnom období. Snímka zvíťazila v ankete Najúspešnejšia česká komédia storočia pri príležitosti stého výročia českej kinematografie. Účinkujú v nej aj slovenskí herci Július Satinský a Zdena Studenková. V rokoch 1983 až 1989 bola Poledňáková režisérkou vo Filmových štúdiách na Barrandove. V tom období natočila Zkrocení zlého muže (1986, s Magdou Vášáryovou v hlavnej úlohe) a komédiu Dva lidi v ZOO (1989), ktorá bola na šestnásť rokov Poledňákovej posledným režijným počinom. Na žáner rodinných komédií nadviazala po prestávke filmom Jak se krotí krokodýli (2006), do ktorého obsadila aj Ingrid Timkovú. Poslednými Poledňákovej filmami sú romantické komédie Líbáš jako ďábel (2009) a Líbáš jako Bůh (2012), oba so slovenskou herečkou Kamilou Magálovou v hlavnej úlohe. Okrem scenárov sa Poledňáková venovala aj písaniu kníh vo svojom vydavateľstve Premiéra Studio. Išlo predovšetkým o príbehy, ktoré spracovala aj filmovo, napísala však aj autobiografiu s názvom S kým mě bavil svět (2013).

bn

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

70. MFF Oberhausen

Od jeho vzniku v roku 1954 charakterizuje festival v Oberhausene nielen prvotné edukatívne (cesta k vzdelaniu) a politické – povedané s Brankom „aktívne koexistenčné“ – ľavicové nastavenie (cesta k susedom), ale aj ďalšie postoje, manifestácie či konfrontácie, ktoré mu pravidelne prinášajú nové označenia a výčitky. Najprv „červený“ festival sa na začiatku 60. rokov stal tribúnou mladých proti prežitému kinu otcov. Čelil útokom katolíckej cirkvi, zmenil sa na miesto odporu voči prejavom mocenského obmedzovania slobody tvorby. A postpandemická súčasnosť ho stavia opäť pred nové hrozby. Nejde len o ďalšiu nálepku, keď sa pre svoj prejav solidarity Izraelu po útoku Hamásu zo 7. októbra 2023 stal festivalom „sionistickým“ a časť tvorcov i distribútorov sa preto odhlásila z programu. Podľa riaditeľa festivalu Larsa Henrika Gassa ide o signál ďalekosiahlejšej krízy kultúrnych podujatí. Formát nielen tohto západonemeckého festivalu, ktorý sa zrodil zo skúsenosti svetových vojen a fašizmu, čelí opäť tlaku. Ako sám v pripomenul, mosty ani cesty k susedom už nemajú prednosť. Vníma odklon od podujatí ako platforiem otvoreného myslenia, dialógu a sebareflexie, kde sa diskutovalo predovšetkým o rôznosti umenia, autorstva, estetických názorov. Smerujeme k akciám určeným len pre „svojich“ (cancel culture), kde si potvrdíme pohľad na svet, resp. na „mclarenovských“ susedov. Aj pre tieto otázky sa jedným z najnavštevovanejších a názorovo najostrejších podujatí festivalu stali konferencia a séria diskusií pod názvom...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.