Marie Poledňáková ( 7. 9. 1941 – 8. 11. 2022)

Česká režisérka, scenáristka a dramaturgička Marie Poledňáková zomrela vo veku 81 rokov. Začínala v televízii ako asistentka scény a réžie a neskôr ako pomocná režisérka. Svoju režijnú dráhu začínala televíznymi inscenáciami. Prelomovým sa v jej kariére stal scenár Jak vytrhnout velrybě stoličku (1977), pri ktorom dostala ponuku, aby sama zrežírovala príslušný televízny film. Osudy mladej slobodnej matky – baletky a jej malého syna sa dočkali aj pokračovania Jak dostat tatínka do polepšovny (1978). Najúspešnejším Poledňákovej filmom je rodinná komédia S tebou mě baví svět (1982), kultový československý film a stálica televíznych obrazoviek vo vianočnom období. Snímka zvíťazila v ankete Najúspešnejšia česká komédia storočia pri príležitosti stého výročia českej kinematografie. Účinkujú v nej aj slovenskí herci Július Satinský a Zdena Studenková. V rokoch 1983 až 1989 bola Poledňáková režisérkou vo Filmových štúdiách na Barrandove. V tom období natočila Zkrocení zlého muže (1986, s Magdou Vášáryovou v hlavnej úlohe) a komédiu Dva lidi v ZOO (1989), ktorá bola na šestnásť rokov Poledňákovej posledným režijným počinom. Na žáner rodinných komédií nadviazala po prestávke filmom Jak se krotí krokodýli (2006), do ktorého obsadila aj Ingrid Timkovú. Poslednými Poledňákovej filmami sú romantické komédie Líbáš jako ďábel (2009) a Líbáš jako Bůh (2012), oba so slovenskou herečkou Kamilou Magálovou v hlavnej úlohe. Okrem scenárov sa Poledňáková venovala aj písaniu kníh vo svojom vydavateľstve Premiéra Studio. Išlo predovšetkým o príbehy, ktoré spracovala aj filmovo, napísala však aj autobiografiu s názvom S kým mě bavil svět (2013).

bn

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.