Novinka Viery Čákanyovej víťazom Ji.hlavy

Víťazom sekcie Opus Bonum, ktorá predstavuje najlepšie svetové dokumentárne filmy vybrané porotcami z programu Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava (27. 10. – 8. 11.), sa stala slovensko-česká snímka režisérky Viery Čákanyovej Biela na bielej. Dokument vznikal ako videodenník z jej pobytu v Antarktíde, kde nakrúcala svoj celovečerný debut FREM. Ten v Jihlave zaujal minulý rok. Jej novinka, ktorú festival uviedol vo svetovej premiére, sa dotýka povahy filmu, umenia aj zmyslu života. Podľa porotcu, azerbajdžanského scenáristu a režiséra Hilala Bajdarova Bielu na bielej ocenili „za to, že ide o veľmi úprimný, odvážny a inšpiratívny film, ktorý ukazuje, aké ťažké a takmer nemožné je natočiť film o sebe samom“. Do sekcie Opus Bonum zaradili aj slovenskú minoritnú koprodukciu Ako Boh hľadal Karla režisérskej dvojice Vít Klusák a Filip Remunda. Film skúma vzťah Poliakov k Bohu. V súťažnej sekcii českých dokumentov Česká radosť uviedli aj film o Janovi Švankmajerovi a jeho tvorbe Alchymická pec (r. Jan Daňhel, Adam Oľha) a svetovú premiéru tu mal aj portrét kontroverzného speváka Joža Ráža Večný Jožo (r. Jan Gogola ml.). Najlepším dokumentom sekcie sa stala Nová šichta Jindřicha Andrša. Jednou z porotkýň bola ajslovenská spisovateľka Monika Kompaníková. Víťazom sekcie filmov zo strednej a z východnej Európy Medzi morami sa stala snímka Lotyšskí kojoti (r. Ivars Zviedris). Sekcia uviedla vo svetovej premiére aj dokument Utečenci sú tu vítaní slovenského režiséra, fotografa a výtvarníka Tomáša Rafu, ktorý sa venuje utečeneckej kríze. Najlepším debutom bol portugalský film Duchovia: Dlhá cesta domov (r. Tiago Siopa). Cenu za prínos svetovej kinematografii získal čínsky umelec Aj Wej-wej.V rámci programu pre filmových profesionálov sa na projekte Emerging Producers, určenom pre producentov dokumentárnych filmov v Európe, zúčastnila producentka Zora Jaurová (MPhilms). Dvadsiaty štvrtý ročník festivalu pokračoval vo svojej online podobe aj po zverejnení výsledkov do 8. 11.

jj

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.