Novinka Viery Čákanyovej víťazom Ji.hlavy

Víťazom sekcie Opus Bonum, ktorá predstavuje najlepšie svetové dokumentárne filmy vybrané porotcami z programu Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava (27. 10. – 8. 11.), sa stala slovensko-česká snímka režisérky Viery Čákanyovej Biela na bielej. Dokument vznikal ako videodenník z jej pobytu v Antarktíde, kde nakrúcala svoj celovečerný debut FREM. Ten v Jihlave zaujal minulý rok. Jej novinka, ktorú festival uviedol vo svetovej premiére, sa dotýka povahy filmu, umenia aj zmyslu života. Podľa porotcu, azerbajdžanského scenáristu a režiséra Hilala Bajdarova Bielu na bielej ocenili „za to, že ide o veľmi úprimný, odvážny a inšpiratívny film, ktorý ukazuje, aké ťažké a takmer nemožné je natočiť film o sebe samom“. Do sekcie Opus Bonum zaradili aj slovenskú minoritnú koprodukciu Ako Boh hľadal Karla režisérskej dvojice Vít Klusák a Filip Remunda. Film skúma vzťah Poliakov k Bohu. V súťažnej sekcii českých dokumentov Česká radosť uviedli aj film o Janovi Švankmajerovi a jeho tvorbe Alchymická pec (r. Jan Daňhel, Adam Oľha) a svetovú premiéru tu mal aj portrét kontroverzného speváka Joža Ráža Večný Jožo (r. Jan Gogola ml.). Najlepším dokumentom sekcie sa stala Nová šichta Jindřicha Andrša. Jednou z porotkýň bola ajslovenská spisovateľka Monika Kompaníková. Víťazom sekcie filmov zo strednej a z východnej Európy Medzi morami sa stala snímka Lotyšskí kojoti (r. Ivars Zviedris). Sekcia uviedla vo svetovej premiére aj dokument Utečenci sú tu vítaní slovenského režiséra, fotografa a výtvarníka Tomáša Rafu, ktorý sa venuje utečeneckej kríze. Najlepším debutom bol portugalský film Duchovia: Dlhá cesta domov (r. Tiago Siopa). Cenu za prínos svetovej kinematografii získal čínsky umelec Aj Wej-wej.V rámci programu pre filmových profesionálov sa na projekte Emerging Producers, určenom pre producentov dokumentárnych filmov v Európe, zúčastnila producentka Zora Jaurová (MPhilms). Dvadsiaty štvrtý ročník festivalu pokračoval vo svojej online podobe aj po zverejnení výsledkov do 8. 11.

jj

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

70. MFF Oberhausen

Od jeho vzniku v roku 1954 charakterizuje festival v Oberhausene nielen prvotné edukatívne (cesta k vzdelaniu) a politické – povedané s Brankom „aktívne koexistenčné“ – ľavicové nastavenie (cesta k susedom), ale aj ďalšie postoje, manifestácie či konfrontácie, ktoré mu pravidelne prinášajú nové označenia a výčitky. Najprv „červený“ festival sa na začiatku 60. rokov stal tribúnou mladých proti prežitému kinu otcov. Čelil útokom katolíckej cirkvi, zmenil sa na miesto odporu voči prejavom mocenského obmedzovania slobody tvorby. A postpandemická súčasnosť ho stavia opäť pred nové hrozby. Nejde len o ďalšiu nálepku, keď sa pre svoj prejav solidarity Izraelu po útoku Hamásu zo 7. októbra 2023 stal festivalom „sionistickým“ a časť tvorcov i distribútorov sa preto odhlásila z programu. Podľa riaditeľa festivalu Larsa Henrika Gassa ide o signál ďalekosiahlejšej krízy kultúrnych podujatí. Formát nielen tohto západonemeckého festivalu, ktorý sa zrodil zo skúsenosti svetových vojen a fašizmu, čelí opäť tlaku. Ako sám v pripomenul, mosty ani cesty k susedom už nemajú prednosť. Vníma odklon od podujatí ako platforiem otvoreného myslenia, dialógu a sebareflexie, kde sa diskutovalo predovšetkým o rôznosti umenia, autorstva, estetických názorov. Smerujeme k akciám určeným len pre „svojich“ (cancel culture), kde si potvrdíme pohľad na svet, resp. na „mclarenovských“ susedov. Aj pre tieto otázky sa jedným z najnavštevovanejších a názorovo najostrejších podujatí festivalu stali konferencia a séria diskusií pod názvom...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.