Novinka Viery Čákanyovej víťazom Ji.hlavy

Víťazom sekcie Opus Bonum, ktorá predstavuje najlepšie svetové dokumentárne filmy vybrané porotcami z programu Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava (27. 10. – 8. 11.), sa stala slovensko-česká snímka režisérky Viery Čákanyovej Biela na bielej. Dokument vznikal ako videodenník z jej pobytu v Antarktíde, kde nakrúcala svoj celovečerný debut FREM. Ten v Jihlave zaujal minulý rok. Jej novinka, ktorú festival uviedol vo svetovej premiére, sa dotýka povahy filmu, umenia aj zmyslu života. Podľa porotcu, azerbajdžanského scenáristu a režiséra Hilala Bajdarova Bielu na bielej ocenili „za to, že ide o veľmi úprimný, odvážny a inšpiratívny film, ktorý ukazuje, aké ťažké a takmer nemožné je natočiť film o sebe samom“. Do sekcie Opus Bonum zaradili aj slovenskú minoritnú koprodukciu Ako Boh hľadal Karla režisérskej dvojice Vít Klusák a Filip Remunda. Film skúma vzťah Poliakov k Bohu. V súťažnej sekcii českých dokumentov Česká radosť uviedli aj film o Janovi Švankmajerovi a jeho tvorbe Alchymická pec (r. Jan Daňhel, Adam Oľha) a svetovú premiéru tu mal aj portrét kontroverzného speváka Joža Ráža Večný Jožo (r. Jan Gogola ml.). Najlepším dokumentom sekcie sa stala Nová šichta Jindřicha Andrša. Jednou z porotkýň bola ajslovenská spisovateľka Monika Kompaníková. Víťazom sekcie filmov zo strednej a z východnej Európy Medzi morami sa stala snímka Lotyšskí kojoti (r. Ivars Zviedris). Sekcia uviedla vo svetovej premiére aj dokument Utečenci sú tu vítaní slovenského režiséra, fotografa a výtvarníka Tomáša Rafu, ktorý sa venuje utečeneckej kríze. Najlepším debutom bol portugalský film Duchovia: Dlhá cesta domov (r. Tiago Siopa). Cenu za prínos svetovej kinematografii získal čínsky umelec Aj Wej-wej.V rámci programu pre filmových profesionálov sa na projekte Emerging Producers, určenom pre producentov dokumentárnych filmov v Európe, zúčastnila producentka Zora Jaurová (MPhilms). Dvadsiaty štvrtý ročník festivalu pokračoval vo svojej online podobe aj po zverejnení výsledkov do 8. 11.

jj

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.