Záber z filmu Lesný vrah

Lesnému vrahovi do hlavy nevidno

Zvíťazil v televíznej vedomostnej hre, za peniaze si kúpil zbraň. Jeho príbeh sa premlel médiami a on sa zapísal do českých dejín ako jeden z najznámejších sériových vrahov. Český režisér Radim Špaček nasleduje jeho životnú púť vo svojom novom filme Lesný vrah, ktorý si teraz môže pozrieť aj slovenské publikum.

„Ten prípad pred niekoľkými rokmi rozrušil širokú verejnosť. Po českých a moravských lesoch sa pohyboval muž, ktorý náhodne zabíjal. Na Morave zastrelil starší manželský pár, v Čechách osamoteného chodca. Prípad tzv. lesného vraha fascinoval a desil. Nikto nepoznal vrahov motív. A les, ktorý je cieľom mnohých českých výletníkov, sa stal nebezpečným miestom,“ opisuje v explikácii pre Audiovizuálny fond scenárista filmu Zdeněk Holý. Filmový príbeh Viktora Kalivodu, ktorý si vyslúžil prezývku lesný vrah, sa začína niekedy rok pred jeho zatknutím a končí sa jeho pokusmi o samovraždu a skonom vo väzení. V súlade s tým, že Kalivoda odmietal vypovedať o motivácii svojich činov, pojali autori projekt ako minimalistický film. „Tento vysoko umelecký a tiež oceňovaný žáner sa spravidla sústreďuje na jednu až dve postavy, ktoré sleduje s až fyzickou blízkosťou, pritom však nikdy neukáže ich motiváciu. Filmy rozprávané týmto spôsobom vyvolávajú atmosféru napätia sprevádzanú pocitmi ohrozenia a úzkosti. Diváci sú neustále s postavou, o ktorej toho však veľa netušia, a vytvárajú si hypotézy nestále ako preludy. Nechceme konanie lesného vraha ozrejmiť, chceme sa k nemu len priblížiť, postaviť ho pred divákov ako znepokojujúcu otázku, ktorá by sa im ešte dlho pripomínala,“ hovorí Holý. 

Lesný vrah nás zaujal svojím presahom do žánru true crime. Režisér Radim Špaček má na konte niekoľko úspešných filmov a seriálov ako Putá alebo Tiene v hmle, čo nás presvedčilo o tom, že dodá Lesnému vrahovipráve to, čo žáner potrebuje,“ hovorí pre Film.sk slovenský koproducent Peter Badač z BFILM. Režisér Špaček priznáva, že pre neho bolo dôležité sústrediť sa v prvom rade na herecké výkony, vizuálnu zložku a výber prostredí. „Do hlavnej postavy som vybral celkom neznámeho herca Michala Balcara, ktorý síce nie je skutočnému vrahovi Kalivodovi nijak podobný, ale na prvý pohľad ma zaujal svojimi očami. Ich pohľad je zvláštnym spôsobom nepreniknuteľný a znepokojujúci. Ako je známe, Kalivoda sa nikomu nezveril s motívom svojich činov, čo rešpektuje aj scenár, a postavu vraha tvaruje ako chladnú bytosť bez prejavov emócií. Nepreniknuteľnosť je to slovo, ktoré by mal mať divák pri sledovaní filmu na jazyku, a verím, že Balcarov angažmán je správna voľba. Pri kastingu som bol fascinovaný jeho suverénnym prejavom, ktorým i pri voľbe totálne minimalistických prostriedkov dokázal navodiť pocit, že má všetko pod kontrolou a všetkým, s ktorými komunikuje, dáva najavo akési ironické pohŕdanie,“ píše vo svojej explikácii režisér. 

Za kameru sa postavil Oleg Mutu. Tvorcovia ho oslovili aj preto, lebo sa film mal nakrúcať v dlhých záberoch, čo je prednosťou jeho filmov. Mutu spolupracoval s Christianom Mungiu na filme 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni či s ďalšími známymi režisérmi ako Sergej Loznica či Tomasz Wasilewski. Zo slovenských filmárov sa na Lesnom vrahovi podieľal architekt Martin Kotúček a kostýmová výtvarníčka Janka Kočišová. Časť nakrúcania prebiehala aj na Slovensku v Bratislave, Pezinku, Novej Lehote a v Telgárte pri Chmarošskom viadukte.

Lesný vrah
Lesní vrah, r. Radim Špaček, Česko/Slovensko, 2023
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU 904 500 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 97 875 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY DCP, mp4. Nosiče, na akých sa film bude distribuovať v slovenských kinách: DCP, digital

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.