Podľa Aurela Hrabušického, jedného z autorov monografie o diele Antona Podstraského, predstavujú jeho fotografie „reálny obraz reálneho socializmu“. Takmer 15 rokov dokumentoval nakrúcanie filmov na Kolibe, roky zaznamenával aj život ulice a ľudí na okraji spoločnosti. Anton Podstraský, ktorý ako fotograf spolupracoval s mnohými periodikami, by sa 1. apríla dožil 85 rokov.
„Profesia fotografa neprináša veľa úspechov v klasickom ponímaní slova. Možno síce stojí za zmienku, že aj keď sa zúčastňujem na súťažiach len sporadicky, vždy získam nejakú cenu. Za úspech však považujem čosi celkom iné. Napríklad pocit, že robím čosi nové a lepšie ako predtým,“ povedal Podstraský v roku 1980 pre Smenu na nedeľu, kde prezradil aj to, že medzi jeho obľúbených autorov patrili Beňo Krivošík, kameraman, ktorý ho usmerňoval v začiatkoch, a tiež Jozef Hubiňák, takisto spolupracovník z Koliby.
Rodák z obce Pružina v okrese Považská Bystrica študoval fotografiu na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave, kde medzi jeho spolužiakov patril napríklad aj Elo Havetta. Keď sa zamestnal na Kolibe, aj Havettove Ľalie poľné (1972) patrili k filmom, ktoré svojím objektívom dokumentoval. Podpis – foto: Anton Podstraský – môžeme dnes vidieť napríklad pri záberoch z filmov Boxer a smrť (r. Peter Solan, 1962), Zvony pre bosých (r. Stanislav Barabáš, 1965), Panna zázračnica (r. Štefan Uher, 1966), Havrania cesta (r. Martin Hollý, 1962), Drak sa vracia (r. Eduard Grečner, 1967), Keby som mal pušku (r. Štefan Uher, 1971) či Hriech Kataríny Padychovej (r. Martin Hollý, 1973). Podstranský okrem toho pôsobil aj ako dokumentátor súdobého výtvarného diania, keď fotil rôzne vernisáže, či portrétny fotograf.
Okrem Koliby pracoval aj v Národnej galérii a roky pôsobil ako fotograf na voľnej nohe. Spolupracoval s viacerými slovenskými denníkmi aj časopismi, napríklad Smena, Roháč, Nedeľná Pravda, bratislavský Večerník, Život. Venoval sa hlavne sociálnej fotografii, jeho diela nezriedka využívali humor. Pohyboval sa však na okraji spoločnosti. „Tá najväčšia ľudská spodina, odpad, má niečo do seba. (…) V tom je to tiež fantastické, že v tej chudobe v tých podmienkach, v tom prostredí, tam je väčšia možnosť vzniku umenia,“ citoval Aurel Hrabušický Podstraského vyjadrenie z televízneho medailónu, ktorý o ňom vznikol v polovici 90. rokov.
„Podstraský predstavuje na Slovensku možno vôbec najbytostnejšie (pre)žitý koncept street photography (zavedený žáner silný zvlášť v americkej fotografii) s výsledkami, ktoré majú rozhodne nadregionálny význam. A je skoro zázrak, že sa jeho archív (teda negatívy) vôbec zachovali,“ napísala v Pravdev recenzii na jeho monografiu Petra Hanáková. Ako uvádza, jeho objektami boli „Ženské sukne z podhľadu a opilci v rôznom štádiu roz(po)loženia“. Často fotil trhovisko na Miletičovej ulici či štamgastov starých bratislavských krčiem. Pamätníci spomínajú, že neraz ho pri práci zbili, alebo mu ukradli jeho vybavenie. Ani on sa alkoholu nevyhýbal.
Krátko pred smrťou sa Podstraský stretol s fanúšikom svojej práce Miroslavom Miklasom, ktorý o ňom napísal bakalársku prácu a Podstraský mu odkázal svoj fotoarchív. Až potom vznikla Podstraského monografia, o ktorú sa postarali Aurel Hrabušický a Filip Vančo. „Bol veľmi dobrý pozorovateľ života, čo je veľmi dôležité pre výtvarníka alebo umelca akéhokoľvek média, že človek dokáže pozorovať a sledovať život a ľudí a najmä to dokáže nejakým spôsobom vyhodnocovať. Vo fotke je to o to náročnejšie, že to musíte vyhodnotiť takmer okamžite, to znamená, že takmer okamžite zaujať stanovisko k situácii, ktorá sa odohráva pred vami, a nejakým spôsobom ju uchopiť, zaznamenať tak, aby to, čo chcete, aby tam bolo povedané, tak tam aj skutočne bolo,“ povedal Filip Vančo pre YouTube kanál hentak bodka-sk pri príležitosti Podstraského výstavy v Stredoeurópskom dome fotografie. „Anton Podstraský bol podľa mňa jeden výnimočný fotograf, veľmi talentovaný, hlavne so zmyslom pre obrazovú metaforu, to, čo vlastne riešil celý život a čo je ešte na ňom zaujímavé, je to, že sa pohyboval skutočne na okraji spoločnosti, to mu bolo svojím spôsobom aj osudným,“ dodal Vančo.
Anton Podstraský zomrel 21. 8. 2007 vo veku 68 rokov. „Anton Podstraský bol možno najlepším slovenským fotografom ulice svojej generácie. Človek, ktorý žil okamihom. Zrastený s robotníckymi vrstvami vychutnával ľudského ducha. Zameriaval svoj objektív na tých obyčajných, ponižovaných a zanedbávaných. Jeho štúdiom boli ulice mesta, trh na Miletičovej a rôzne bratislavské krčmy. Jeho objektmi bola bohatá škála manuálnych robotníkov, alkoholikov a vydedencov, ktorých mu spoločnosť núkala. Jeho dokonale zachovaný fotografický archív zostáva darom i mementom,“ napísal v nekrológu v Slove britský fotograf Andrew Hillard.
